Ka Hoku o Hawaii, Volume XXIV, Number 14, 23 September 1930 — Ku Ka E'a I Na Mokupuni! Hauhili Ka Ai A Kawele-a [ARTICLE]

Ku Ka E'a I Na Mokupuni!

Hauhili Ka Ai A Kawele-a

"He Hoomalamalama I Na Mana Koho Balota Maluna O Ka Ninau Ukuhoomau" K Mr. Lunahooponopono; Aloha. Mulalo o keia Poomana'o 1 Jio«?a a'o ai o INOA KAPAKAPA " KAHOIMAUUOLE" ma ka Hoku o Hawaii o ka la 16 nei, e hoike ana i ko akea i kana weliewehe e pill ana i ka uku lioomau. E na mamo a ka I. E na mamo a ka Mahi, E na mamo a ka Palena, E na mamo a ka Alapa. Ē na mamo a ka HuLumanu. Eia ke Pooko'i, ka hohe wale, ka Lukiiluku, ka maopopo ole, ke alapihi mai nei. ke hooke'le mai nei i na waa panana ole, a "Ke ku-kaliki mai nei 1 ka uka o Nuuanu, Ma'i alaala i ka ua a ka Waahila, Ke iuhe mai nei ke deragona, I ka ike i ka wai la luhe." Ke kalokalo mai nei i ka "Heaha no hoi ia ka lakou nei e puiii mai nei i ko lakou mau kulana?" "Oiai, ua loaa hoi kn lakou uknlionmau. a haawl ae hoi ka papaa palenii na kekaln poo e uwe mai n«'i i ka pololi, i loaa ai hoi ka poi ;tinc ka puolo i a a ia oliana a inau . oliaua paha. papa ame liiiku ma. ua iawa ko oukon liooniaiivv'anni iiiia i ka hana, a haawi ae ka hana i na poo ui. "Tl-av»i a Heart. wahi a ka Haole." Ma kt'ia kalokalo, e liiki ;il kc hooniaopopo ia ko ano o ka kamalii kakau aiia. a ua nalohia ole ia'u a lioumaopopo i k•.>ia nu'a e "Ku'iku'i hanupeie mai iK'i. Holo i uka, holo i kai, Holo i kahi e pee ai a nalo loa." . Aolie na'e he nalo. Ma ka W. W. Ahuna leta i ka TriJjune Horald, kekahi o na paalalo 0 Kelekolio, ua hoike a'e oia ma kekahi mau lalani o kana kukulumana'o 1 keia: "Some of them are graduates of our loeal sohools who are eapahle and would be glad to get something to do." O keia mau hopunaolelo a'e la maluna a Ahuna. ua kulike ole ia me ka Inoa Kapakapa papahelu. A ke ninau nei ka A'o, owai ke lilo i maka'i, o na keiki anei i hoonaauao ia a hemo mai me ka maikai, ke lilo i maka'i; a, i ole, o na kanaka e a'e paha? E ae ana anei na keiki i hoonaauao ia he 165 ko lakou nui, e lilo i maka'i? He hoohaahaa keia i na keiki i hoonaauao ia. Ma ka pauku a'u 1 lawe mai la, a i kaunakoma ia hoi, ua hoike maoli mai la oe i ke aka-ku a ka moe, eia oe ke hoa'o nei e hoohaui.aele i ka oihana maka'i mamuli o kou hoa'o ana e hoike aku ia lakou e hookohu ia a'e ana kekahi o lakou i niu, i niho, a i kulolo. E pau ana anei na keiki i hoonaauao ia a puka mai mai na kula kiekie o kakou, no lakou hoi ka huina o 105 i ka maka'i? 0 na poe "ui" anei keia au e pa-ko-li iu-i e lilo i maka'i? A o kau e h<x)kikina nei i na po'e i maopopo ka loaa o ko lakou uku hoomau e waiho i ka hana i hoopii ia a'e ai kekahi po'e o ka oihana maka'i i keia wa, a loaa ka hakahaka no kekahi ]K)'e. A he ehia ko lakou nui? Ma keia, ke ike nei au me ka lioohewahewa ole, ke hauhili mai nei ka ai a Kawele-a. Ina o ka moa au e hapaimemeue nei ka Maka'i Nui; a, aie ole na maka'i e waiho i ka oihana; alaila, ua maopopo loa kana e hana ai; oia ho'i, e hoopau ana oia ia lakou, i loaa ai ke keena D o na maka'i i hoopau ia e a'u. a e laweheh: nei hoi i na olelo haakei, hookano a panauea no'u. O fakou ana ke nana mua ia; a, o na po'e e a'e, mahope lakou i ka muliwaa. 1 ka wa kahiko, he elua kauaka akamai loa i ka liookele waa; no laua hoi na inoa, penei: O Waawaaikinaauao a me Waawaaikinaaupo Hookele o W r aawaaikinaauao i kona waa a pae i ka iliiii nehe i ka aeone; a, o Waawaaikinaaupo hoi, hookele oia i kona waa a kau iluna 0 ke alo'alo'a, a nau okaoka ia kona waa; a pakele mai oia i ke o-hu nalu; a, ma ka'u hakilo ana, me he ala, he mamo oe na keia hookele waa kaulana i kau i. ke alo'alo'a. Ina he ake kou e paio maluna o ke kumuhana Uku Hoomau, ku a'e i ke akea, koho i inau lunakanawai nana e hooholo, ma na olelo au i makemake ai; aole o ka holopee a hoopiha I ka nupepa Hoku o Hawaii me ka lauhulu. llaila hoi paha e ike ia ai ka laeula, ka laeliono, ka ulu i pa-ki kepau, ka He-i i pala-ku. O ka mamo anei keia a ka "ui" i hiolo ai ke kuianakauhale i hoakakaia ma ka Buke Hemolele no ka hookuli i ke a'o a na po'e kanakamakua? .Ina oia; alaila, ke anapanapa mai nei ka Wai-li'u-la o Mana, a e nee mau ana i na wa a pau au e alualu ai; a, aohe wa e loaa ai ia oe; a o ka hopena, o oe ke maluhiluhi, ke opaopa, ke-uiha, ke hanuku'i, ke hina-pe; a, mauliawa a'e la; a ,aia no ka Wal-li'u-la o Mana ke huliliii mai la i ou mau kiionohi. O Kahoimauuoie oe, ka mamo a Kahoiweuweuole. 0 ka oihana maka'i anei ka puukalahala a puuhonua o na po'e au e olelo nei "ke uwe mai nei i ka pololi?" He 107 ka nui o na maka'i a puni ke Kalana, a ina he mea hiki ia'u ke hoolako aku ia lakou 1 ka hana, ua makaukau mau keia mau lima 1 ka hooko aku. A pehea ka oihana aianui? Aole anei aia i laiia ka hapa nui oka hana? A pehea na keena e a'e oke Kalana? Oka oihana maka'i iho la ka luahi o na hailuku ok-10, hoomalimali e like me ka olelo a kamālii i loaa ai ka hua kuawa: "Have a Heart, wahi a ka Haole." Ke hele loa aku nei keia ninau uku hoomau i ka huikau mamuli 0 na hoohuikau a na poe kakau e like me Inoa Kapakapa ma. 1 mea e maopopo le'a ai i kuu lahui ka oiai'o o keia ninau, e heluhelu oukou i ka papakuhikuhl i hoomakaukau ia malalo iho nei, i loaa ~ai ia oukou na inea pololui a pau loa e hiki ole ai ke hoohewahewa ia; a, e kolikukui, e maneanea ai na paalalo o ka moho a lakou e hapainH'uiPue nei. A e kuu lahui o ka i'o o nu.io, ka iwi o na iwi, nana; a, e hehihelu i na hoakaka a me na wehewehe ana ma na huahelu, i hoakaka ia malaio iho nei, penei: No na mea e pili ana i ka uku hoomau, etc, i Hooholoia e ka Ahaolelo o ka makahiki 1927. Na Pomaika'i i loaa i ke Kalana 1. Mai ia Samuel K. Pua, Mai lan 1, 1928 a l)ee. 31, 1930 $12,600.00 2. Maka'i Nui Samuel K. Pua (3 mak ) 112.600.00 Na hope maka'i nui Wm. ». Nailima a me S. Lazi»ro (lulai 1, 1927 a l>ee. '.U, 1930 3%mak.) 7,560.00 HUINA $20,160.00 UKU PANIHAKAHAKA NO HOOKAHI MAKAHIKI. 1 KU MAKA'I Nl'l HOD »4.200.00 UKU HOPE MAKA'I NUI HOU. mn kahi o S. I.azaro 1,800.00 I'KU HOPE MAKA'I NUI HOU, ma kahi o W. 11. Nailima 1,800.00 HUINA —$7,800.00

HUINA NUI NO NA PO'E I HOAKAKAIA A'ENEI MALUNA - - $20,160.00 HUINA NUI PANIHAKAHAKA NO NA KEENA MAKA'I I HOAKAKAIA A'ENEI MALUNA—Maka'I nul— 3 mak.—2 hope maka'i nui—3% mak 25,200.00 HUINIA PAU $45,360.00 O KA HUINA UKU HOOMAU I HOAKAKAIA A'ENEI MALUNA A ME KA HUINA PANIHAKAHAKA, E UNUHI IA MAI ANA NO IA MAI KA WAIHONA KUMAU MAI O KB KALANA NA KOENA I KA WAIHONA 0 KE KALANA MALALO 0 KA MOKUNAI3O, KANAWAI I HOOHUIHUIIA 1925, Uku hoomau no na maka'i, na po'e kinaiahi a me na po'e puhi ohe. No 8 MAKA'I—Ian. 1, 1928 a Dec. 31, 1930. Hope Maka'i Nui—H. K. MARTIN Kapena—WM. NAHALE Hope Maka'i Nui—GEO. K. KAWAHA Hope Maka'i Nui —W. J. RICKARD liope Maka'i Nui- E. K. KANEHAILUA Lukanela—JOHN KAILI Lukanela—AKl APANA Maka'i —WM. KAILIMAI HUINA $19,098.00 KA UKU PANIHAKAHAKA NO HOPE MAKA'I NUI HOU—Ma~kāhi 7 ō Martin $3,300.00 KAPENA MAKA'i—Ma kahi o Nahale 1,320.00 HOPE MAKA'I NUl —Ma kahi o Kawaha 1,800.00 HOPE MAKA'I NUI—Ma kahi o Rickard 2,100.00 HOPE MAKA'I NUI —Ma kahi o Kanehailua 1,800.00 LUKANELA MAKA'I —Ma kahi o Kaili 1,620.00 LUKANELA MAKA'l —Ma kahi o Apana' 1,620.00 MAKA'I—Ma kahi o Kaiiimai 1,200.00 HUINA $14,760.00 HUINA UKU HOOMAU NO NA MAKA'I MAI lAN. 1, 1928 A DEC. 31, 1930 $19,0.98.00 liUINA UKU PANIHAKAHAKA NO NA KEENA I HOAKAKAIA A'ENEI MALUNA (3 mak.) 44,280.00 HUINA ..._ -...$63,378.00 O NA UKU HOOMAU MALUNA A'E E UKU IA ANA NO IA MAI KA WAIHONA UKU HOOMAU, A O KA UKU O NA MAKA'I, E UKU IA ANA NO IA MAILOKO MAI O KA WAIHONA KUMAU O KE KALANA. KEKOENA POMAIKA'I ILOAAIKE KALANA MALALO 0 KA MOKUNA 130, KANAWAI I HOOHUIHUIIA, 1925. 0 KE KANAWAI UKU HOOMAU KEIA 0 NA MAKA'I, ETC. No 6 MAKA'I —lan.l, 1930 a Dec. 31, 1930. iiope Maka'i Nui —CHAS. K. NAHALE Kakiana—JAMES KEPOO Kapena—ENOKA AKO Maka'i a Lunapaahao—GEO. KAUHAIHAO Maka'i —HENRY MAILOLO. V Maka'i a Lunapaahao—R. KEKOA HUINA ....$3,072.00 UKU PANIHAKAHAKA NO KA MAKAHIKI 1930. HOPE MAKA'I NUI —Ma kahi o Nahale $1,800.00 KAKIANA —Ma kahi o Kepoo 1,500.00 KAPENA—Ma kahi o Ako .1,500.00 MAKA'I A LUNAPAAHAO —-Ma kahi o Kauhaihao .................... 1,020.00 MAKA'I—Ma kahi o Maiiolo 900.00 MAKA'I A LUNAPAAHAO—Ma kahi o Kekoa 960.00 HUINA $7,680.00 HUINA UKU HOOMAU NO NA MAKA'I 1 HOAKAKAIA A'ENEI MALUNA MAI lAN. 1, 1930 A DEC. 31, 1930 $3,072.00 HUINA UKU PANIKAHAKAHA NO NA KEENA MAKA'I I HOAKAKAIA A K.NEI MALUNA (1 mak.) 7,680.00 HUINA NUI ..... ........... ...., ........$10,752.00 O KA UKU I HOAKAKAIA MALUNA A'E E UKU IA ANA NO IA MAI LOKO MAI O KA WAIHONA UKU HOOMAU, A O KA UKU PANIHAKAHAKA. E UKU IA ANA NO IA MAI LOKO MAI O KA WAIHONA KUMAU O KE KALANA. HUINA UKU HOOMAU I LOAA KA POMAIKA'I ILORO O KA WAIHONA UKU HOOMAU NO NA MAKA'I (17) MAI KA LA 1 MAI O lULAI. 1927. A HiKl 1 DEC. 31, 1930 $42,230.00 HUINA UKU HOOMAU NO NO MAKA'I NO HOOKAHI MAKAHIKI, HE 17 I HOAKAKAIA A'ENEI MALUNA E HOOMAKA ANA lAN. 1, 193! .. $16,612.00 WAIHONA KUMAU: — 3amuel K. Pua, Nailima a me Solomon Laxaro $6,360.00 WAIHONA UKU HOOMAU ' MAKAI': — 14 maka'i, H. K. Martin, et al .......10,152.00 $16,512.00 HOAKAKA:—Geo. Kawaha. Rickard, John Kaili a me Akl Apana, e loaa ana 1 lakou he 50 pa keneta o ko lakou uku 1 keia w». KA UKU MAU O NA MAKA'I O KE KALANA, HE 107 MAKAI, NO KA MAKAHIKI $131600.00 Na hoolilo e a'« o ka oihana maka'l, • like me ka aelike no aa kaa maka'l, k« kana ana i na po'e ilihune, ke kiure koronero, ka uku o na hoike, uku mile. ka malama ana a me ka hanal ana I na paahao 1 hoomaopopola, etc $41,000.00 UIMOiN

HUINA WAIHONA UKU HOUMAU MAKA'i MAI IAN. 1, 11)31, A UE KA UKU MAU NO NA MAKA'I HE 107 1 HOAKAKAiA A'ENEI MAL.UNA; A AOLK HOI 1 HOOPLU PUIA KA UKU HOOMAU NO KA MAKA'I NUI SAMUi2L K. PUA, NA HOPE MAKA'I NUI NAILIMA A MB LAZARO (|6,360.00) $149,652.00 KA WAIHONA UKU HQOMAU KOENA DALA I'O MAOLI MA KA WAIHONA UKU HOOMAU, MAI lAN. I, 1930 MAI $7,iSL3I HOAHU lA:—(Waiwai i'o ma ka Buke) lo Bona Liberty $5,000.00 32 4% Booa Teritori 31,204,23 15 4%% Bona Teritori 14,434.23 $50.iS&4S HUINA KOENA A ME HŌAHU 158,06» 77 INA O NA MAKA'I HE 14 E LAWE ANA I KO LAKOU UKU HOOMAU MAI lANUAKI, 1928, A HIKI I KA LA, 31, O AUGATE 1930; JE3 LOAA ANA KA POKOLE ILOKO O KA WAIHONA HOOMAU MAKA'I OKE KALANA IKA ?8 ,i79 64 »NA LAKOU NA INOA PENEI: H. K. Martiii, Wm. Nahalu, Ueo. Kawaha, W. J. Rfckard, E. K. Kanehailua, John Kaili, Aki Apana, Wm. Kailimai, Jas. Kepoo, Chas. Nahale, Geo. ; Kauhaihao, Henry Maiiolo, R6bert Kekoa ame Euoka Ako. i kumu e hoopiha ia ai keia makalua " pokole, penei no ia: - KUAI ANA IA 10 BONA LIBERTY (Hoomaopopoia i Sept. 2, 1930 he $102.75 no ka $100.00) $5137.60 KUAI ANA IA 3 — 4% BONA TERITORI (Hoomaopopoia, Sept. 2, 1930 |97.00 no ka $100.00 piha pono; oia hoi, no kela a me keia $1,000.00 bona, e ioaa ana i ke Kalana he $970.00) $1,910.00 HUINA $8,047.50 HUINA LOAA MA KE KUAI IA ANA O NA BONA( Sept. 2, 1930) 18,047.5® Hoolawe a'e ia % keneta o 1% o ka waiwai piha o $100.00 maiuna o 10 Bona Liberty, no ka mea hoopukapuka ($5,000.00) : ! .$12.50 Panihakahaka (50c no $1000.00) 2.56 3 4% Bona Teritori mea Hoopukapuka — l_ _..$7.50 Panihakahaka 1.46 $24.01 24.01 HUINA WAIWAI I'O ....$8.023.49 KOENA HUINA HUAHELU 1 KE KALANA, PENEi NO 1A: 29 4% Bona Teritori „$975.15 $28,279.35 15 4Va7e Bona Terltori 962.2S 14,484.23 KOENA HULNA I HOOHUIA $42,713.58 HUINA DALA I KA MALAMA O AUGATE 1930 p NO KA UKU HOOMAU MAKA'I, ETC. O 25 HOA A LALA ($684.20 no ka maiama) NO KA MAKAHIKI ($8,210.40) $8.210.40 A HOOHUI AKU ME KA UKU HOOMAU O 14 MAKAI (me ke komohia oie o S. K. Pua, Naiiima a me Lazaro) NO KA MAKAHIKI 10,152,00 HUINA NUI $18^62.4« E PAU ANA KA UKU HOOMAU MAKA'I ĪLOKO O ELIMA (5) MAKAHI INA O KA $15,362.40 NO KA MAKAHIKI E UKU 1A Al MAI KA WAIHONA UKU HOOMAU MAKA'I MAI, A ĪNA E AE A'E O KA HUINA O 1 PA KENETA E LOAA XEI 1 KE KALANA O KA WAiHONA KUMAU, UKUPANEE A KA BANAKO, UKUPANEE MA NA BONA TERITORI. E LOAA ANA KA HUiNA NUI O $5,000.00 (eia na'e o ka averika no $8,M0.9d na makahiki he 14 makahiki, oia ho"i, mai ka la i halo ai o ke kanawal i ka 1917 a hiki i ka la 31 o Augate $10.362.40 1930, he leieo i iki no ia maluna o $<5,240.00 no ka makahiki) ALAILA, E PAU LOA ANA. A PUEHU, NELE LOA KA (Letool WAIHONA UKU HOOMAU MAKA'I O KE KALANA 0 ILOKO O ELIMA WALE NO MAKAHIKI—NELE na loaa LOA O keia papa huahelu a'e la maluna e pfli ana 1 ka Uku Uoou&e e waLaau nui ia nei e ka mamo a Kafc*4weuweuoie, i maopopo oto ka mua a me ka hope, e aiana ana hoi ia Kalaehaeha ma i aa Uke ole Iloko o ka oihana maka'i. O keia p&pa heiu, aoie i hwlu pu ia ka akujMuie« na». luna o ka Bona Liberiy, a peia pu hoi xne na Booa Teritort; a aoia bo ho'i t heiu pu ia na daia i uku ia mai ka Waihona Uku Hooiaaa mai lanuari 1. 1930 mai. Malalo o ke kukulumana'o a Kahoimauuole, ua maopopo loa ka hana a ka moho ana e hapaimemeue nei. oia hoi o KeiekoUo. O ka hiklmua, o ke kanikaniaula, o ka uk>no aoeka pul«k> ana a'* i ke akea; a ua ulono ia a'e. na kaiehu maka'i a lakou. Ku ka ho'l ka halao'a I kahakaī. ke kowiliwili nai i ka poh«abua i ka aeone 'o Kahooluhia m« Kahoehaeha, a moaok« la *'• 1& ka pfb huehue e ke kai mimiki a koieie; a. he« a'e ia i ka nai«L pol « mik» ia ana, e owalawala ta ana. a pae olulo a'e la i &a aa 00l kahakai. ua lana 1 ka auwae ke oia. O keia maluna a'e. oia ke kulana olaio o ka Walkoea X7ku Hoa» mau maka'i e ku nei i keia la; a. iioko o 5 nh>MH tt Ske mka kaiehu a "HaT« a H«art ima> Wahi aka HaoH," —I holka a*« al «la ma kana kukulumaaa'o a kalaimana'o ua ka n«p«ga Hoku » kn la 16 nel; alaiia. e ulia ana ka poiao. aoi« wai« Q ka eku auhau; aka, e kokglo aku aaa ka maewaewa a koano Uoko o ka ataha o ka po'e e iaw« nel l ka uku hoomau cmL htk» bal o kl hona Uku Hoomau MakaX ka po'e hoi i hooniMiru«t «1 litfe» o ka Inea. ke anu a »» ke ko'eko'» o ka olha&a aiakal l aa kM * kaa. c a!o ana hoi i ka eluehu a hikl i ko lakou booaute sm Uokft • ka maluhia; a hoea mal ia mau la. « nana mai aaa lakou n« fea linohni ana m« ka leo nui o ka walohia, no ko oukou ImmAm aaa. akia I ka hoopa'l maluna o na wahin« a iakou a me na kwiki a InkM. t 1110 «g hol owau kw lakou makua. Oiai au « »au ana k« pana aaa a k«*U mwat I keia ao m«u)eul« wale; a « hoopololi la aaa miHmll • ke ake oihana a "Hat« a Heart M ma: oia ho*i o w+ mo a Kahoiweuweuoie. Haaha no aaanol ka oukoa um * fca|HMfeA

ana no lakou; a. 110 ka muu, he < j Jwa < t walo 110 dnla mo kauaimakuniamuliina kwu'M ana e uku m-i K< iuipuni no kona auhau </-ka makabiki», Nniailn. o nana mai ouk'iu < ka i»«»*«; uku auhau 1 k«'ia liookauinahu hou maluna o kakou. Malalo iho noi »• ike ai oukou i ka papa helu o ka uui <t na po'e a m<' na wahine kanomako a na maka'i e uku ia «ci i ki'la unie k«ia iiiahina iuailoko raai o ka Waihoiia l T ku 'llooinau o na Maka'i; a. r nana inai ana lakou ia Kahoiinauuoli' ma, a im* "Havt' a Hoart" ina m<? ka fhaeha. a, 'i.kumu e muopnj>(> ai ka nui o ia po'e, a nie ka lakou mau keiki. ela au ke waiho ukvinoi i leo lakou inau inoa a mo ka lie luna nui o na keiki a lakou ' Maka'i Na Hana K»iki Miss EmiJv Eualiko. Kahu no na keiki <><> oli' a Jas. Ewaliko. Maka'i $ir..O" :? Henry Kalaeloa, Maka i. no na keiki oo ole ... iri.no 3 Herman Kunewa, Maka'i, no na keiki oo ole l. r >.ov 3

Mrs. Kukahlko Kaailiue, Kahu no na keiki oo o)e \ W. N. Kauahip&ula, Maka'l . r,.OA " 1 Mi'M. Apnea Kaulu, no ua keiki o<> 010 u ... 25.0(i\ Joliu Kuulu, Jr., he mea puhl ohe . 10.00 \ 2 Mi*h. Hi'«ry Mal, LunapaHhao, Olan 25.00 \ Kva» 811va, Kapena Maka'i, Hilo \ Mr». Nehemia Kaina, wHhine u Kapuna Maka'i, l'iiua . 25.00 \ Knhu no na keikl oo oie a Nrht*mlu Kainu. \ Kapena Maka'i, I'uua 15.00 k J«hn JesuH, Muka'i, Hamakuu 53.35 V J. P. Hale, Lunapaahao .Hilo 40.00 C»eo. -F. Hali, Kapena Maka'i, Hamakua 53.35 Mra. Joscph Kama, wahine a ka Maka'i, l'una ...... 50.00 Mre. M. 11. <ie Mello, Bana 25.00 Kahu no na keiki oo oie a M. B. de Meiio 10.00 2 Mrs. Hoapili Chesebro> Lunapaahao, Waimoa 50.00 MrB. Henry Menino, wahine a ka Maka'i. Hilo 25.00

Mrs. Kamio Neleoa Ahiala, wahlo® liOaU, Pimalou t — 54.00 Kahu no na kelki oo olei*' Nelaon Ahlnā 7.50 1 Mrs. .Kaai Kaaavai, Pahala, Kau 50.00 HUINA 1884.26 18 O kela o'e la ka haloa dala i uku ia ia lakou no ka mahina i hala, AURRt«, 1930. Fi donc, K&holmauuole —Vous me feitas honle. Me ke aloha e Mr. Luoahooponopono. O wau no roe ka haahaa, ke kauwa a ka lehuhu i na kau a k*u. BAMUEL K. PUA,